Po viac ako dvadsiatich rokoch sa má právna úprava obchodného registra zásadne zmeniť. Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri má byť nahradený zákonom č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri, ktorý už nie je postavený ako ďalšia čiastková novela doterajšieho systému, ale ako nová, samostatná a systematickejšie vystavaná úprava, ktorá nadobúda účinnosť 17. augusta 2026. 

Doterajší zákon upravoval najmä zapisované údaje, obsah zbierky listín, registráciu a sprístupňovanie údajov z obchodného registra. Nový zákon je koncipovaný širšie. Jeho cieľom je sústrediť do jedného predpisu podstatnú časť pravidiel vedenia obchodného registra a to tak na hmotnoprávnej, ako aj na procesnoprávnej úrovni. Práve v tomto spočíva jedna z jeho najvýznamnejších koncepčných odlišností.

Pre podnikateľov, zapisované osoby, advokátov, notárov aj registračnú prax preto nebude podstatné len to, že sa mení číslo zákona, podstatné bude najmä to, že sa mení spôsob, akým je obchodný register právne vystavaný, akým spôsobom sa majú podávať registračné návrhy, kto môže pri registrácii konať, aké dokumenty sa budú vyžadovať a aký význam sa bude pripisovať údajom zverejneným online.

Nový zákon má ambíciu upraviť obchodný register komplexnejšie

Podľa § 1 zákona č. 530/2003 Z. z. doterajšia právna úprava riešila predovšetkým zoznam zapisovaných údajov, obsah zbierky listín, postup pri registrácii, podmienky zápisu a nahliadanie do obchodného registra. Išlo teda o funkčný rámec registračnej agendy, ktorý bol následne dopĺňaný ďalšími ustanoveniami v osobitných predpisoch.

Nový zákon č. 29/2026 Z. z. vychádza z odlišného prístupu. Je postavený na snahe koncentrovať pravidlá vedenia obchodného registra do jedného právneho predpisu tak, aby sa odstránila roztrieštenosť právnej úpravy medzi zákonom o obchodnom registri, Obchodným zákonníkom, Civilným mimosporovým poriadkom a ďalšími súvisiacimi predpismi. Zákon preto nepôsobí len ako nový procesný predpis pre registráciu, ale skôr ako širší legislatívny rámec fungovania obchodného registra.

Zmena nie je len systematická, má aj praktický dosah. Čím viac pravidiel bude upravených na jednom mieste, tým menší bude priestor na nejasnosti pri aplikácii práva a tým prehľadnejšie bude možné posudzovať, čo je podmienkou zápisu, kto je oprávnený konať a aké právne následky má konkrétny údaj zapísaný v registri.

Zachováva sa duálny model registrový súd – registrátor

Jednou z kľúčových otázok novej úpravy je kto bude registračnú agendu vykonávať. Nový zákon nemení základný koncept, podľa ktorého zápisy do obchodného registra nevykonáva výlučne len registrový súd. Zachováva sa tzv. duálny model, v ktorom popri registrovom súde vystupuje aj registrátor, teda notár.

Táto dualita nie je úplne nová, no nový zákon ju ďalej rozvíja. V konaniach o registrácii v prvom stupni má byť pri prvozápisoch a zmenách zápisu príslušný registrový súd aj registrátor, pričom zákon zároveň výslovne ponecháva niektoré druhy registrácie a ďalšie osobitné konania výlučne registrovému súdu. Ide najmä o konania o výmaze zapísanej osoby, zápisy v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, návrhy na registráciu podané navrhovateľom oslobodeným od platenia súdneho poplatku, ako aj o všeobecné zosúladenie údajov, zrušenie zápisu údajov, zmenu alebo výmaz z osobitných dôvodov a rozhodovanie o poznámkach.

Praktický význam tejto úpravy je zrejmý. Časť štandardnej registračnej agendy sa má vykonávať aj mimo súdu, pričom zložitejšie alebo osobitné situácie zostávajú v rukách registrového súdu. Cieľom je odbremeniť súdy od tej časti agendy, ktorú možno vybaviť aj iným spôsobom a vytvoriť priestor na dôslednejší výkon tých činností, ktoré si vyžadujú vyššiu mieru procesného alebo právneho posúdenia.

Výrazne sa mení režim zastúpenia pri registrácii

Za jednu z prakticky najvýznamnejších zmien možno považovať úpravu zastúpenia pri registrácii do obchodného registra. Nový zákon v § 47 sprísňuje okruh osôb, ktoré môžu za navrhovateľa konať na základe plnomocenstva. Ak sa navrhovateľ rozhodne podať návrh prostredníctvom zástupcu, prihliadať sa bude len na plnomocenstvo udelené advokátovi, notárovi alebo fyzickej osobe, ktorá je zamestnancom splnomocniteľa.

Pri zastúpení zamestnancom sa navyše vyžaduje vyššia miera verifikácie, keďže podpis splnomocniteľa musí byť úradne osvedčený. Aj z tohto detailu je zrejmé, že nová úprava sleduje sprísnenie podmienok zastúpenia a obmedzenie priestoru pre neprehľadné alebo neštandardné podávanie návrhov.

Zároveň však nejde o zavedenie všeobecnej povinnosti, aby každý návrh na registráciu musel byť podaný výlučne cez advokáta alebo notára. Samotná zapísaná osoba môže naďalej konať aj bez zastúpenia prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu alebo ako je uvedené vyššie v zastúpení zamestnancom na základe splnomocnenia s úradne overeným podpisom. Zmena teda nespočíva v zavedení povinného profesionálneho zastúpenia, ale v tom, že ak sa navrhovateľ zastúpiť dá, zákon presne určuje, kto týmto zástupcom môže byť, resp. akú formu toto splnomocnenie má mať.

Z pohľadu aplikačnej praxe ide o podstatný rozdiel. Presnejšie preto bude hovoriť nie o všeobecnej povinnosti konať cez advokáta alebo notára, ale o výraznom obmedzení zastúpenia pri registrácii a o posilnení postavenia advokáta a notára v tých prípadoch, keď navrhovateľ nekoná sám.

Elektronické podávanie ostáva, no elektronizácia sa posúva ďalej

Elektronická forma podávania návrhov sama osebe nie je novinkou. Už doterajší zákon v § 5 ods. 2 a 3 ustanovoval, že návrh na zápis sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického formulára a na návrh podaný inak sa neprihliada.

Nová právna úprava na túto líniu nadväzuje ale elektronizáciu chápe širšie. Nejde už len o samotnú formu podania. Dôraz sa presúva aj na automatizované spracovanie údajov, prepojenie obchodného registra s inými verejnými registrami a na tzv. osobitné zosúladenie údajov.

Osobitné zosúladenie upravuje § 75 a § 76 nového zákona. Jeho zmyslom je dosiahnuť zhodu zapísaných údajov v obchodnom registri s aktuálnymi hodnotami údajov v referenčných alebo zdrojových registroch aj bez toho aby bolo potrebné podať samostatný návrh. Ide o výrazný posun smerom k princípu „jedenkrát a dosť“, teda k modelu, v ktorom podnikateľ alebo zapísaná osoba nemá opakovane oznamovať štátu tie isté údaje ak si ich štát vie získať z iného registra sám.

Pre prax môže byť tento posun veľmi významný. Ak bude systém fungovať tak ako ho zákon predpokladá, môže to viesť k zníženiu administratívnych krokov, k väčšej aktuálnosti údajov a aj k menšiemu počtu poplatkov alebo úkonov viazaných na zmeny referencovaných údajov.

Údaje zverejnené online majú mať vyššiu právnu hodnotu

Doterajší obchodný register bol verejným registrom aj podľa doterajšej úpravy, nový zákon však posilňuje význam jeho online zverejnenia.

Podľa § 6 nového zákona sa princíp formálnej publicity po novom spája s právnou záväznosťou údajov zverejňovaných na webovom sídle ministerstva. Nová úprava priznáva týmto zapísaným údajom právnu záväznosť s cieľom zjednodušiť ich použitie v obchodnom styku aj vo vzťahu k orgánom verejnej moci. Rovnaký dôraz sa kladie aj na sprístupnenie dokumentov zo zbierky dokumentov.

Ide o jednu z najvýznamnejších systémových zmien novej úpravy, ktorá nahrádza pomerne nejasnú úpravu, ktorá bola doteraz obsiahnutá v ust. § 27 Obchodného zákonníka. Nový zákon priznáva zapísaným údajom zverejňovaným na webovom sídle ministerstva právnu záväznosť a sleduje tým zjednodušenie obchodného a úradného styku ako aj zníženie administratívnej záťaže.

Zavádza sa rezervácia obchodného mena

Novinkou, ktorá bude mať praktický význam najmä pri vzniku nových spoločností, je rezervácia obchodného mena.

Podľa § 109 až § 111 nového zákona sa zavádza register rezervovaných obchodných mien, ktorý má byť verejný a dostupný na špecializovanom portáli. O rezerváciu bude môcť požiadať ten, kto má právny záujem o rezerváciu obchodného mena. Rezervácia má byť platná 60 dní odo dňa doručenia potvrdenia o rezervácii, pričom po uplynutí tejto lehoty rezervácia zaniká. Zaniká aj samotným zápisom rezervovaného obchodného mena do obchodného registra.

Praktický význam tejto úpravy spočíva v tom, že umožňuje budúcemu podnikateľovi pracovať s obchodným menom ešte pred vznikom spoločnosti. Zároveň sa tým vytvára mechanizmus, ktorý môže znížiť riziko sporov alebo neistoty pri plánovaní názvu spoločnosti. Zákon súčasne reaguje aj na prípady obchodných mien, ktoré môžu vyvolávať dojem spojenia s orgánmi verejnej moci alebo verejnými registrami.

Pri vybraných voľných živnostiach sa má vznik spoločnosti zjednodušiť

Za významnú praktickú zmenu možno považovať aj úpravu, ktorá sa týka vzniku živnostenského oprávnenia pri presne vymedzenom okruhu voľných živností.

Nový model počíta s tým, že pri vybraných predmetoch podnikania uvedených v príslušnej prílohe živnostenského zákona bude možné podať návrh na registráciu obchodnej spoločnosti aj bez predchádzajúceho doloženia živnostenského oprávnenia. Toto oprávnenie má vzniknúť priamo registráciou do obchodného registra.

Navrhované riešenie môže zjednodušiť najmä štandardné prípady založenia spoločnosti, pri ktorých sa podnikateľ nechce najprv osobitne zaoberať živnostenským oprávnením a až následne obchodným registrom. Zákon tak smeruje k zníženiu počtu krokov, ktoré musia byť pri vzniku spoločnosti vykonané samostatne.

Vyšší dôraz na kvalifikovanú formu dokumentov

Veľmi podstatnou zmenou je aj nový dôraz na kvalifikovanú formu vybraných dokumentov. Táto zmena sa síce neprejavuje len v samotnom texte zákona o obchodnom registri, ale aj v súvisiacich novelizačných bodoch Obchodného zákonníka a ďalších predpisov, no pre registračnú prax má zásadný význam.

Súbežne s novým zákonom o obchodnom registri sa pri súvisiacich zmenách počíta aj s kvalifikovanejšou formou zakladateľských dokumentov obchodných spoločností a vybraných korporátnych úkonov. Pri elektronickom podávaní dokumentov musia byť dokumentácia autorizovaná advokátom, v prípade ak zákon vyžaduje notársku zápisnicu, musí  byť aj táto forma zachovaná 

V praxi to znamená, že už pri samotnej príprave dokumentácie bude potrebné venovať väčšiu pozornosť forme, obsahu a právnej kvalite listín, ktoré majú byť neskôr podkladom registrácie. Nová zmena zároveň posilňuje význam advokáta a notára pri preventívnej právnej kontrole dôležitých korporátnych úkonov.

Mení sa aj jazyk a štruktúra registračnej agendy

Nový zákon nemení len obsah jednotlivých inštitútov, ale aj základnú terminológiu a architektúru registračnej agendy. Popri samotnej registrácii výslovne pracuje s konaniami, ako sú všeobecné zosúladenie, osobitné zosúladenie, oprava údajov, zrušenie zápisu údajov, zmena alebo výmaz z osobitných dôvodov či zápis poznámky.

Diferenciácia má praktický význam. Jasnejšie pomenúva, akým právnym režimom sa má riešiť konkrétny nesúlad, chyba alebo zmena. Doterajšia úprava pracovala s viacerými z týchto situácií menej systematicky alebo ich ponechávala vo väčšej miere na subsidiárne procesné predpisy. Nový zákon ich výslovne zaraďuje do svojej vlastnej štruktúry.

Čo bude nový zákon znamenať pre prax?

Pre podnikateľov a zapisované osoby bude nový zákon znamenať najmä potrebu väčšej presnosti pri príprave podkladov, väčšej pozornosti pri voľbe spôsobu registrácie a lepšej orientácie v tom, ktoré úkony budú vybavované pred registrovým súdom a ktoré bude možné vykonať aj prostredníctvom notára.

Pre advokátov a notárov pôjde o ďalšie posilnenie ich úlohy v registračnej agende. Nielen pri zastúpení, ale aj pri autorizácii dokumentov a pri zabezpečení právnej istoty pri korporátnych úkonoch.

Pre registrové súdy má nový model znamenať odbremenenie od časti štandardnej registračnej agendy a presmerovanie kapacít na zosúlaďovanie údajov, vedenie zbierky dokumentov, čistotu dát, ukladanie sankcií za porušenia zákona a rozhodovanie korporátnych sporov. 

A napokon pre samotný obchodný register ide o ďalší krok k jeho premene na funkčný, elektronicky prepojený a dôveryhodný verejný register, ktorého údaje majú byť nielen verejné, ale aj reálne použiteľné v právnom styku.

Záver

Zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri predstavuje po viac ako dvadsiatich rokoch novú etapu právnej úpravy obchodného registra. Nejde len o nahradenie doterajšieho zákona novým paragrafovým znením, ale o širšiu zmenu koncepcie, systematiky a fungovania registračnej agendy.

Za najdôležitejšie zmeny možno považovať koncentráciu pravidiel do jedného predpisu, zachovanie a ďalšie rozvinutie duálneho modelu registrový súd – registrátor, sprísnenie pravidiel zastúpenia pri registrácii, ďalšie prehĺbenie elektronizácie a dátového prepojenia, zavedenie rezervácie obchodného mena a vyšší dôraz na kvalifikovanú formu vybraných dokumentov.

Osobitne je vhodné zdôrazniť aj to, že nová úprava nezavádza všeobecnú povinnosť konať pred obchodným registrom výlučne cez advokáta alebo notára. Nová úprava však zavádza jasnejšie a užšie pravidlá pre prípady kedy sa navrhovateľ rozhodne konať prostredníctvom zástupcu. Práve tento rozdiel bude pre aplikačnú prax zásadný.