Rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci pravidiel rozpočítavania nákladov na teplo otvorilo právnu otázku, ktorá sa dotýka bytov a nebytových priestorov odpojených od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania. Predmetom posúdenia boli ustanovenia vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z. v novelizovanom znení účinnom od 15. decembra 2024, podľa ktorých sa základná zložka nákladov na teplo rozpočítavala aj medzi vlastníkov priestorov s individuálnym vykurovaním.
Podstatou sporu bolo, či možno povinnosť vlastníkov takýchto priestorov podieľať sa na základnej zložke nákladov stanoviť na úrovni vyhlášky, bez dostatočnej opory priamo v zákone. Skupina 32 opozičných poslancov namietala, že zákon o tepelnej energetike túto povinnosť neupravuje a jej zavedenie iba prostredníctvom podzákonného predpisu je protiústavné. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL. ÚS 1/2026 zo dňa 6. mája 2026 tejto argumentácii vyhovel a konštatoval nesúlad § 7 ods. 5, § 8 ods. 4 a § 8 ods. 5 vyhlášky č. 503/2022 Z. z. s viacerými ustanoveniami Ústavy SR, zákona o tepelnej energetike, ako aj Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V právnom posúdení tejto situácie je potrebné rozlišovať, koho sa nález týka a koho nie. Rozhodnutie Ústavného súdu SR sa totiž nedotýka bytov a nebytových priestorov, ktoré sú napojené na centralizované zásobovanie teplom a nie sú odpojené od vykurovacej sústavy. Pri týchto priestoroch zostáva režim rozpočítavania nákladov na teplo nezmenený. Právne relevantný dosah má nález vo vzťahu k bytom a nebytovým priestorom s individuálnym vykurovaním, teda k priestorom odpojeným od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.
Rovnako dôležitá je otázka, kedy nález vyvoláva právne účinky. Samotné vydanie rozhodnutia Ústavného súdu SR neznamená, že právne následky nastávajú automaticky už týmto dňom. Podľa stanoviska zrušené ustanovenia vyhlášky strácajú účinnosť až odo dňa publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR. Zároveň zostávajú po dobu šiestich mesiacov naďalej v platnosti. Počas tohto obdobia má Ministerstvo hospodárstva SR povinnosť uviesť dotknuté ustanovenia do súladu s Ústavou SR a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak by tak ministerstvo v stanovenej lehote neurobilo, predmetné ustanovenia by po jej uplynutí stratili platnosť.
Pre vyúčtovanie nákladov na teplo za rok 2025 má rozhodujúci význam skutočnosť, že ide o vyúčtovanie za predchádzajúce obdobie. Právny režim sa preto musí posudzovať podľa pravidiel platných a účinných pre dané obdobie, pokiaľ nebude ustanovené inak. Správcovia teda môžu aj pri bytoch a nebytových priestoroch odpojených od vykurovacej sústavy postupovať pri vyúčtovaní za rok 2025 podľa právnej úpravy účinnej v r. 2025.
Tento záver vychádza z odlíšenia obdobia, za ktoré sa vyúčtovanie vykonáva, od momentu, v ktorom nález začne vyvolávať právne následky. Aj po jeho publikovaní v Zbierke zákonov SR bude potrebné rozlišovať medzi formálnou existenciou dotknutých ustanovení a ich schopnosťou vyvolávať záväzné právne účinky. Od okamihu publikovania budú predmetné ustanovenia formálne naďalej súčasťou právneho predpisu, záväzné právne účinky však vyvolávať nebudú. Pri vyúčtovaní za rok 2025 zostáva podľa stanoviska rozhodujúce, že v rozhodnom období boli tieto pravidlá súčasťou účinného právneho režimu.
Zložitejšia situácia môže nastať pri vyúčtovaní za rok 2026. V tejto súvislosti sa predpokladá, že Ministerstvo hospodárstva SR prijme legislatívu reagujúcu na rozhodnutie Ústavného súdu SR, vrátane prípadných prechodných ustanovení. Zároveň sa predpokladá vydanie metodického pokynu k spôsobu vykonania vyúčtovania za rok 2026. Tento záver je potrebné vnímať ako predpoklad ďalšieho postupu, nie ako existujúce záväzné pravidlo.
Nález Ústavného súdu SR vymedzil hranice, v rámci ktorých možno podzákonným právnym predpisom ukladať povinnosti vlastníkom bytov a nebytových priestorov odpojených od vykurovacej sústavy. Pri aktuálnom vyúčtovaní za rok 2025 je preto kľúčové dôsledne odlišovať samotný ústavnoprávny záver, okamih nadobudnutia právnych účinkov nálezu po publikovaní v Zbierke zákonov SR a obdobie, za ktoré sa vyúčtovanie vykonáva. Pre správcov je pochopenie tohto rozdielu rozhodujúce pri posúdení ďalšieho postupu.