S pojmom digitálny nomád sa po pandémii koronavírusu stretávame čoraz častejšie. Ide o možnosť vykonávania práce na diaľku pre konkrétneho zamestnávateľa z rôznych kútov sveta. Ako však pristupovať k digitálnym nomádom z pohľadu pracovného práva?
Ako má vyzerať pracovná zmluva s digitálnym nomádom?
Slovenský zákonník práce výkon práce digitálneho nomáda zahŕňa pod širšie vymedzený právny inštitút takzvanej telepráce prostredníctvom informačných technológií, ktorá sa takýmto spôsobom vykonáva pravidelne. Nejde teda len o príležitostné či mimoriadne vykonávanie práce z rôznych kútov sveta.
Práca digitálneho nomáda však nemôže vzniknúť automaticky. Možnosť takéhoto výkonu práce musí byť v písomnej forme dohodnutá priamo v pracovnej zmluve. Rovnakým spôsobom musí byť v pracovnej zmluve dohodnuté aj miesto výkonu práce, teda konkrétny štát, alebo štáty, v ktorom bude zamestnanec pôsobiť. Zákonník práce v tomto smere nekladie žiadne limity a miesto výkonu práce môže byť v pracovnej zmluve vymedzené veľmi široko.
Zamestnávateľ si takisto musí byť vedomý, či chce, aby si zamestnanec – digitálny nomád, sám rozvrhoval pracovný čas v rámci celého týždňa alebo bude teleprácu vykonávať v pružnom pracovnom čase. Dôležité však je prihliadať aj na časový posun v rámci časového pásma, v ktorom sa zamestnanec nachádza. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú, že zamestnanec si bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa, zamestnancovi nevzniká nárok na mzdu za prácu nadčas, príplatok za prácu vo sviatok, v sobotu, v nedeľu, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu či mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom v pracovnej zmluve nedohodnú inak.
Digitálny nomád rovnako ako každý iný zamestnanec spadajúci pod inštitút telepráce má právo nepracovať v čase jeho nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, ak mu nie je v tomto čase nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť alebo práca nadčas. Rovnako zamestnávateľ nemá právo požadovať pripojenie zamestnanca cez vzdialený prístup počas čerpania dovolenky, sviatku, pre ktorý práca odpadla a prekážky v práci.
Zodpovednosť za pobyt v cudzine
V prípade zamestnanca, ktorý je digitálnym nomádom je veľmi dôležité v pracovnej zmluve uviesť, že pracovný vzťah sa spravuje slovenským právnym poriadkom. Pokiaľ to totiž v pracovnej zmluve uvedené nie je, v zásade platí, že je pracovná zmluva spravovaná právnym poriadkom štátu, odkiaľ digitálny nomád prácu vykonáva a v prípade pochybností alebo sporov by bolo nutné preukazovať výnimky z tejto zásady. V pracovnej zmluve je tiež vhodné uviesť aj informáciu, že široko vymedzené miesto výkonu práce je umožnené výlučne na žiadosť zamestnanca, ktorý nesie plnú zodpovednosť za legálnosť jeho pobytu v mieste výkonu práce, a že zamestnávateľ nenesie žiadnu zodpovednosť za akékoľvek registračné alebo iné povinnosti zamestnanca podľa právneho poriadku tretieho štátu.
V praxi však nastávajú situácie, kedy nie je možné vylúčiť rôzne povinnosti zamestnávateľa digitálneho nomáda. Napríklad Rakúsko prijalo v roku 2020 novelu rakúskeho zákona o dani z príjmov, na základe ktorej museli zamestnávatelia platiť rakúsku daň z príjmov čisto z dôvodu, že ich zamestnanec pracoval na homeoffice v Rakúsku.
Práve preto je pri uzatváraní zmluvy s digitálnym nomádom dôležité si overiť z akej krajiny má záujem digitálny nomád pracovať a pokiaľ to je možné preveriť si aj prípadné, registračné, daňové alebo odvodové povinnosti zamestnávateľa v zmysle právneho poriadku tejto krajiny. Zamestnávateľovi by takisto malo záležať na tom, aby zamestnancov pobyt v krajine, z ktorej vykonáva prácu bol legálny, resp. aby pobyt zamestnanca zodpovedal jeho statusu zamestnanca.