Trend, ktorý hýbe svetom, ale ako je to u nás?

Diskusia o skrátení pracovného týždňa na štyri dni sa stáva čoraz aktuálnejšou, a to nielen na globálnej úrovni, ale aj v rámci Slovenska. Zatiaľ čo niektoré krajiny už implementovali rôzne modely štvordňového pracovného týždňa a pozorujú pozitívne výsledky, slovenská legislatíva ponúka zatiaľ iba obmedzené možnosti. Ako ukazujú skúsenosti z Belgicka, Islandu, Británie, Španielska či ďalších krajín, kratší pracovný týždeň môže priniesť zvýšenú produktivitu, spokojnosť zamestnancov a zlepšenie ich zdravia.

Ale čo tento trend znamená pre slovenských zamestnávateľov? Aké právne výzvy prináša zavedenie štvordňového pracovného týždňa a aké sú možnosti prispôsobenia pracovného času potrebám podniku? V tomto článku sa pozrieme na právne aspekty tejto témy, ako aj na to, čo môže znamenať pre zamestnávateľov a ich zamestnancov na Slovensku.

Ako je to v zahraničí?

• V Belgicku majú zamestnanci s plným pracovným úväzkom možnosť požiadať o skrátenie pracovného týždňa z piatich na štyri dni bez toho, aby sa im krátil plat. Tento benefit je však podmienený tým, že si musia voľno navyše napracovať, buď dlhším pobytom v práci alebo zvýšenou efektivitou.
• Islandský experiment s krátkym pracovným týždňom medzi rokmi 2015 a 2019 ukázal, že aj keď sa pracovný čas zredukoval zo 40 hodín na 35 alebo 36 hodín týždenne bez zníženia platov, produktivita zamestnancov zostala stabilná alebo sa dokonca zvýšila. Tento experiment tiež pozitívne ovplyvnil spokojnosť zamestnancov.
• V Británii sa experimentovalo so skrátením pracovného týždňa na 34 hodín týždenne pri zachovaní doterajších miezd. Rôzne spoločnosti experimentovali s rôznymi modelmi, vrátane trojdňového víkendu. Mnohé firmy sa rozhodli tento model zachovať, keďže zaznamenali zlepšenie v oblasti zdravia zamestnancov a rast tržieb.
• Španielska vláda spustila pilotný projekt, ktorý umožňuje malým a stredným firmám testovať krátky pracovný týždeň bez zníženia miezd. Cieľom je zistiť, ako sa takéto opatrenie prejaví na produktivite. Do týchto projektov investuje vláda až 9,65 milióna eur.
• Holandsko je známe svojím krátkym pracovným časom, kde zamestnanci v priemere pracujú len 33,2 hodín týždenne. To je dosiahnuté aj vďaka čiastočnému úväzku a flexibilnému pracovnému času, čo prispieva k nízkej miere nezamestnanosti.
• V Portugalsku sa momentálne testuje šesťmesačný experiment so skrátením pracovného týždňa v rôznych odvetviach. Zamestnanci dostávajú 100 percent miezd za prácu v 80 percentách času, čím sa hodnotí ich výkon. (Zdroj informácie: https://www.trend.sk/financie/dat-rovnaky-plat-menej-prace-britske-firmy-tom-nasli-vyhody-belgicke-skusenosti-su-ine)
• Grécko sa naopak rozhodlo reagovať na požiadavky zamestnancov v cestovnom ruchu a zaviesť 6-dňový pracovný týždeň. Tento krok je odpoveďou na situáciu, keď mnohí zamestnanci museli pracovať viac, než je povolené, a často na čierno. Grécka vláda tvrdí, že toto opatrenie je nevyhnutné kvôli nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, ktorí opustili krajinu. Podľa inšpektora gréckeho Ministerstva práce, Yannisa Michalasa, sa po sezóne môže uvažovať o rozšírení tohto kroku aj na ďalšie sektory.

Tieto skúsenosti z rôznych krajín ukazujú, že krátky pracovný týždeň môže mať pozitívne účinky na produktivitu, spokojnosť zamestnancov a zdravie, čo zároveň prispieva k zvýšeniu efektivity a konkurencieschopnosti podnikov. Ale ako je to u nás?

Súčasná slovenská platná legislatíva umožňuje štvordňový pracovný týždeň, teda umožňuje odpracovať 40-hodín  v priebehu 4 dní, hoci to v Zákonníku práce explicitne uvedené nie je. Zákonník práce stanovuje najviac 40 hodín za týždeň, ako pracovný  čas (a to teda platí aj pre prípadný štvordňový pracovný týždeň). Avšak v rámci kolektívnej zmluvy alebo po dohode zamestnanca a zamestnávateľa môže byť dohodnutý aj kratší pracovný čas (napríklad v rozsahu 37,5 hodín).  

Čo to znamená pre zamestnávateľa? Uvedené rozvrhnutie pracovného času musí vychádzať z objektívnych potrieb zamestnávateľa a musí byť prerokované aj so zástupcami zamestnancov. Ďalšou komplikáciou pri štvordňovom pracovnom týždni je aj výška mzdy, ktorá sa mení v závislosti od odpracovaných hodín v rámci pracovného času. Aj napriek tomu, že produktivita práce je dôležitá, pre výšku miezd však nie je možné očakávať, že zamestnanci, ktorí pracujú menej, budú mať rovnakú mzdu ako tí, ktorí pracujú viac.