Čo sa platí zo sociálneho fondu? Napríklad: stravovanie zamestnancov, doprava do zamestnania a naspäť, účasť na kultúrnych a športových podujatiach, rekreácia zamestnancov, zdravotná starostlivosť, doplnkové dôchodkové sporenie či iné.

Sociálny fond prináša benefity pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Poďme sa bližšie pozrieť na jeho tvorbu a navyšovanie.

Zamestnávateľ musí mať vždy na pamäti, že  sociálny fond môže vytvárať v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonom o sociálnom fonde, inak by mohol mať problém uplatniť si ho ako tzv. daňovo uznateľný výdavok. Na základe zákona  sociálny fond tvoria dve časti.

Povinný prídel vo výške 0,6% až 1% z objemu skutočne vyplatených miezd v bežnom roku a ďalší prídel vo výške, ktorá je dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise firmy, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán. V takomto prípade je  výška ďalšieho prídelu 0,5% z objemu skutočne vyplatených miezd v bežnom roku.

Vo všeobecnosti  platí, že tvorbu fondu, výšku fondu, použitie financií z fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Zároveň zamestnávateľ nemôže jednostranne navýšiť fond o tzv. ďalší prídel, t.j. nesmie v takejto veci obchádzať odborárov. Z uvedeného pravidla zákon pripúšťa pre zamestnávateľa dve výnimky.

Prvá výnimkou je možnosť použitia ďalšieho prídelu aj bez dohody s odbormi na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí v roku 2023 zarábali menej ako 715 eur (menej ako polovicu priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky).

Druhá výnimka platí iba pri Národnom bezpečnostnom úrade a Slovenskej informačnej službe, t.j. pri organizáciách, kde zákon pôsobenie odborového orgánu vylučuje. V takomto prípade si uvedené organizácie môžu tvorbu ďalšieho prídelu upraviť vo vnútornom predpise.

Jednou zo zamestnávateľských výhod ohľadom povinného prídelu a ďalšieho prídelu do sociálneho fondu, je, že prídel môže byť súčasťou daňových výdavkov (nákladov), ak je jeho predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku.. Zároveň platí, že v rozpočtových a príspevkových organizáciách je tvorba fondu súčasťou rozpočtu mimo mzdových nákladov a u ostatných zamestnávateľov je povinný prídel do fondu z vecných neinvestičných výdavkov a sú zahrnuté do nákladov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov ako odpočítateľná položka pre zistenie základu dane. Medzi daňové výdavky na rozdiel od sociálneho fondu nie je možné zahrnúť tvorbu  rezervného fondu alebo kapitálového fondu z príspevkov a ostatných účelových fondov.